Recyklácia v priemysle. Ako ju ovplyvnila pandémia?

Recyklácia odpadov v priemysle – aké sú príležitosti v čase pandémie a s tým spojené možnosti zníženia miery skládkovania?

Stredná Európa vrátane Slovenska je dlhodobo jedným z najvýznamnejších regiónov priemyselnej výroby v EÚ. Postupne však táto oblasť prechádza transformáciou od nízkomaržových montážnych dielní smerom k moderným tzv. lean výrobným prevádzkam. Okrem toho, na priemysel vplýva posledný rok a pol vo veľkej miere aj pandémia, ktorá mala významné dopady na spoľahlivosť subdodávok a dostupnosť rôznych vstupných surovín. 

Oba trendy môžu zmeniť atraktivitu recyklácie. Smerovanie k lean výrobe z pohľadu lepšieho zhodnotenia nepodarkov, pandemické materiálové výpadky zas môžu prostredníctvom recyklácie motivovať k postupnej  lokalizácii dodávateľského reťazca. Je to však dostatočný impulz na rozvoj recyklačných aktivít v tomto odvetví?

Priemyselná výroba na Slovensku v číslach

Podľa The World Factbook postkomunistické členské štáty EÚ obsadzujú 7 z prvých 10 priečok najviac industrializovaných krajín únie (pomer priemyslu na celkovej tvorbe HDP). Priemyselná výroba tvorí v súčasnosti približne 20% HDP Slovenska, nominálne sa za posledných 15 rokov jej objem približne zdvojnásobil. Markantný je však aj podiel rastu pridanej hodnoty v priemyselnej výrobe, kde Slovensko zaznamenalo v období 2010-2020 jeden z najrýchlejších rastov spomedzi krajín OECD (medziročne 5,4%). 

Mnohé prevádzky, prevažne v automobilovom priemysle, rástli nielen objemom svojej výroby, ale rozširovali aj svoje kompetencie od ich materských spoločností. Toto postupom času vďaka rastúcim pracovným nákladom prinieslo automatizáciu, ako aj znamenitejšie prostriedky na zabezpečenie kvality a materiálovej efektívnosti.

Výhody alternatívnych možností zneškodňovania odpadov

Aj napriek lean praktikám sa kvôli kapacitnému rastu priemyselnej výroby postupne zapĺňajú skládky. To však zvyšuje tlak na cenu skládkovania a otvára sa tým priestor alternatívnym, ekologickejším spôsobom zneškodňovania odpadov, akými je napríklad upcycling. Na Slovensku je viac ako 350 dodávateľov v automobilovom sektore, viacerí z nich sa venujú výrobe komponentov z jedného druhu materiálov. Takíto producenti, napríklad plastových alebo kovových výrobkov by mohli preto najviac profitovať z recyklačnej prevádzky. Jej ekonomika by bola založená na príjmoch na vstupe zo zberu jednotlivých odpadov ako alternatíva ku skládkovaniu, pričom recyklát by zas mohol slúžiť ako vstup do výrobného procesu. Podniky by tak mohli ušetriť na vstupných materiáloch a znížiť svoju uhlíkovú stopu, čím by sa dosiahla cirkulárna ekonomika.

Recyklovanie zároveň môže prispieť aj k udržateľnosti dodávateľského reťazca. Pandémia v prvej vlne priamo ukázala, čo môžu spôsobiť cezhraničné logistické reštrikcie v tak citlivom odvetví na dodávateľov ako je automobilový priemysel. V tých následných zas vo veľkej miere ovplyvnila ceny vstupných surovín, čo pre mnohých nízkomaržových Tier1 a Tier2 dodávateľov prinieslo značné finančné a kontraktuálne problémy. 

European Automobile Manufacturers’ Association (ACEA) odhadla až 2,5 mil. stratu v produkcii motorových vozidiel v EÚ a v UK vzhľadom na zatvorené fabriky v prvom polroku 2020. Na Slovensku to v tom čase predstavovalo úbytok vyrobených áut vo výške 115 tisíc ks.

Európska komisia v rámci cieľov kladie významný dôraz na podporu cirkulárnej ekonomiky, ktorá je zahrnutá v Novom akčnom pláne ako súčasť priemyselnej stratégie EÚ. Plán obsahuje usmernenia pre udržateľný výrobný proces s cieľom recyklovať a opätovne využívať materiály a výrobky, čo sa v konečnom dôsledku prejaví na nižšej sume pre spotrebiteľa.

Štatistiky opätovného využívania materiálov v automobilovom priemysle

Pozitívnou správou je, že Slovensko sa radí medzi krajiny, ktoré dosahujú najvyššie hodnoty opätovného využitia materiálov z automobilov s končiacou životnosťou. V priemere sa v EÚ opätovne využije 88% váhy auta pri recyklačnom procese. Oceľ tvorí 50%-60% tohto podielu. Aj napriek nečistotám, ktoré miestami neumožňujú opätovné použitie v automobilovom priemysle, sa recyklát dá využiť v mnohých ďalších odvetviach. Kov je napríklad jednou zo surovín s najväčšou mierou obehu dosahujúcou takmer 22% (Eurostat, 2017). Pre porovnanie, miera obehu nekovových minerálov je 15% a biomasy na úrovni 9%, zatiaľ čo celková miera obehového hospodárstva v EÚ je 11%.

Dopad, ktorý má používanie recyklovaných kovov na znižovanie uhlíkovej stopy v rámci výrobného procesu je nepopierateľný. Automotive Recyclers Association (ARA)  vo svojej správe uvádza pri recyklácii 12,6 mil. áut/rok, úroveň zníženia emisií skleníkových plynov až o 30 mil. ton/rok. Pre predstavu, na Slovensku sa ročne vyradí 50-60 tisíc áut.

Plasty sú ďalšou významnou surovinou využívanou pri výrobe automobilov. Zvýšená pevnosť plastov, ich nízka hmotnosť a ďalšie vlastnosti v porovnaní so železom alebo hliníkom vedú k ich stále častejšiemu využívaniu v automobilovom priemysle. Predpokladá sa, že v roku 2030 sa bude pri výrobe áut využívať až o 75% viac plastov v porovnaní s rokom 2014. Využívanie plastov však predstavuje celosvetovo rozsiahlu záťaž pre životné prostredie, menej ako 9% zo 6,3 mld. ton plastového odpadu vyprodukovaného do roku 2015 bolo zrecyklovaných; zatiaľ čo 12% sa spálilo a až 79% sa umiestnilo na skládkach.

Výraznou prekážkou pre spracovanie plastov práve v automobilovom priemysle je aj množstvo druhov plastov, ktoré sa nachádza vo vozidlách. To predstavuje bariéru pre spracovateľov plastového odpadu, pretože ak chcú dosiahnuť vysokokvalitný plastový recyklát, ktorý by disponoval vlastnosťami spĺňajúcimi vysoké štandardy automobilového priemyslu, musia spracovávať jednotlivé druhy plastov oddelene.

Aký je trend a čo možno očakávať do budúcnosti?

Na trhu sú dostupné nové technológie, ktoré recyklácii pomáhajú napredovať, ale sú cenovo nákladné na obstaranie. Všetko nasvedčuje tomu, že technológia a trh na recykláciu plastov tu je, keďže značky majú záujem o ich začlenenie do dizajnu a výrobných procesov.  

Recyklátom napomáha aj nižšia cenová volatilita v porovnaní s novými plastami, ktoré sú vo veľkej miere ovplyvnené cenou ropy. Otázna teda zostáva konečná ekonomika a preferencia daného výrobcu uprednostniť znižovanie svojej uhlíkovej stopy pred nákupom lacnejšieho primárneho materiálu. Priestoru na zlepšenie je však dostatok, v súčasnosti sa totiž v priemysle spracováva iba 30% plastového odpadu a len 6% dopytu sa dokáže pokryť prostredníctvom plastového recyklátu.

Zostáva teda dúfať, že rastúca cena za skládkovanie, implementácia nových technológií, legislatívne zmeny a risk manažment v dodávateľskom reťazci dokáže vyrovnať misku váh v prospech zelenšej budúcnosti. Recyklácia je výborným príkladom na dosiahnutie trvalej udržateľnosti v priemysle, ktorý prináša nielen pozitívne ekologické dopady, ale  pomáha aj k tvorbe  nových „zelených“ pracovných miest.

Tento príspevok k ochrane životného prostredia nie je možný bez značných investícií do vybudovania prevádzok s vyspelejšou technológiou, procesmi a vybavením. V prípade záujmu o financovanie technológie je tu pre Vás tím z fondu na odpadové hospodárstvo IPM Avanea Eco.